Únor 2011

vyrovnanosť - dokedy?

26. února 2011 v 12:50 Dear Diary

Zdravím Teba, ktorá čítaš tieto riadky. Chorá som už tretí týždeň, odkedy som písala posledný príspevok. Chrípka sa ma nechce vzdať. V pondelok budem musieť ísť opäť k lekárke, aby mi predpísala znova nejaké lieky... Ďalší zameškaný týžden v škole. Ja sa už na to vykašlem, mám neskutočne veľa vynechaných hodín. To ani nedobehnem .



Ako čítaš správne nadpis - vyrovnaná. Presne tak. Začala som jedávať pravidelne a v menších porciach. Začala som chodiť s priateľkou aj do kostola. Veľmi mi to pomáha. A pomáha mi hlavne to, že stále stojí pri mne a mne sa konečne darí. Konečne necítim tú prázdnotu ktoru ponúkala "ana". Teším sa zo života (aj ked som chorá). Vôbec mi nevadí, ked na váhe vidím o kilo viac. Asi som sa naučila mať rada samú seba takú aká som, naučila som si vážiť sama seba. Nechcem sa zničiť. Nechcem skončiť v nemocnici. Chcem žiť plnohodnotne, ved som tu len na určitý čas. Vo večnosti už bude všetko iné. Ktovie aké . Ked sa pozriem spätne na to čo som robila len pre to, aby som sa dostala na hranicu štíhlosti...bola som hlúpa. Nikomu som tým nerobila radosť - a už vôbec nie sebe. Teším sa na svojom pokroku, nad tým, že hoci zjem čokoládu alebo cukrík, necítim po ňom žiadne výčitky ani pocity viny. Už ma nenapádajú myšlienky nezmyselných prstov v krku. Nepopieram- sem tam ma to napadne. Ale som dostatočne silná na to, aby som si povedala NIE. Žijem normálne, teším sa zo seba, svojej lasky a svojich blízkych. Bez nich by som to nedokázala. Milujem Vás.

K.O.

10. února 2011 v 11:52 Dear Diary
Baby ja potrebujem Vašu pomoc. Dnes to bola dalšia noc čo som nemohla spať, bolí ma celé telo, hlava mi ide prasknúť... A tak veľmi sa chcem najesť lebo som hladná ale jednoducho mi nechutí. Na všetko na čo sa pozriem mi z toho príde zle. Vobec v tom teraz nehra rolu ana ani dieta ale môj žalúdok. Nedokáže prijať absolútne nič! Ked niečo zjem ostane mi ešte horšie.  Čo so sebou ???
r

chorá a unavená

9. února 2011 v 15:05 Dear Diary
Čaute kočky. Takže po dlhšej odmlke som tu zase... keď sedím doma s chorým hrdlom, boľavým žalúdkom a nervami v riti. Bratovi zase preplo, ušiel nám z toho centra v Senci. Nič sme o ňom nevedeli celý deň až dopolnoci kym sa sam nevratil na políciu a nenahlásil sa. No poevdzte, čo je už len toto za drbnuté zariadenie ked im odtiaľ decká utekajú!!§ Vôbec ich akože nestrážia či čo?... Nekomentujem! Ale vy môžete

Počas tejto mojej choroby mi dr. nasadila lieky z ktorých je jeden z hlavných vedľajších účinkov NECHUTENSTVO DO JEDLA. Čo mne pravdaže celkom vyhovovalo . Jaj... toľkokrát som si už povedala že s tým rpestanem..lenže ono sa to stále vracia aj ked nechcem. Nechutí mi papať a akonáhle vidím že váha klesá pohltí ma to ešte viac...Za tento týžden zišli dolu 3 kilá.. Neviem či sa mám tešiť alebo nad sebou plakať. Sa niekedy cítim ako rozpolčená osobnosť - jedna mi hovorí racionalnym rozumom aby soms  tým rpestala že sa sama ničím... a to druhé sa toho nechce vzdať kedže s tym akosi žijem už tri roky a každé ráno sa skumam v zrkadle a na váhe. Neviem sa ovládnuť. Proste to nadomnou akosi úplne zvíťazilo .. Ako dalej? Ja som uplne vysilená, nevládzem.. som jak mucha