vyrovnanosť - dokedy?

26. února 2011 v 12:50 |  Dear Diary

Zdravím Teba, ktorá čítaš tieto riadky. Chorá som už tretí týždeň, odkedy som písala posledný príspevok. Chrípka sa ma nechce vzdať. V pondelok budem musieť ísť opäť k lekárke, aby mi predpísala znova nejaké lieky... Ďalší zameškaný týžden v škole. Ja sa už na to vykašlem, mám neskutočne veľa vynechaných hodín. To ani nedobehnem .



Ako čítaš správne nadpis - vyrovnaná. Presne tak. Začala som jedávať pravidelne a v menších porciach. Začala som chodiť s priateľkou aj do kostola. Veľmi mi to pomáha. A pomáha mi hlavne to, že stále stojí pri mne a mne sa konečne darí. Konečne necítim tú prázdnotu ktoru ponúkala "ana". Teším sa zo života (aj ked som chorá). Vôbec mi nevadí, ked na váhe vidím o kilo viac. Asi som sa naučila mať rada samú seba takú aká som, naučila som si vážiť sama seba. Nechcem sa zničiť. Nechcem skončiť v nemocnici. Chcem žiť plnohodnotne, ved som tu len na určitý čas. Vo večnosti už bude všetko iné. Ktovie aké . Ked sa pozriem spätne na to čo som robila len pre to, aby som sa dostala na hranicu štíhlosti...bola som hlúpa. Nikomu som tým nerobila radosť - a už vôbec nie sebe. Teším sa na svojom pokroku, nad tým, že hoci zjem čokoládu alebo cukrík, necítim po ňom žiadne výčitky ani pocity viny. Už ma nenapádajú myšlienky nezmyselných prstov v krku. Nepopieram- sem tam ma to napadne. Ale som dostatočne silná na to, aby som si povedala NIE. Žijem normálne, teším sa zo seba, svojej lasky a svojich blízkych. Bez nich by som to nedokázala. Milujem Vás.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama